Rozhovor s Braňom „Brunom“ Ciberejom

Bruno Ciberej patrí medzi popredných slovenských moderátorov. Verejnosť ho pozná z rozhlasového éteru, z televíznych obrazoviek, ale aj z verejných podujatí. Medzi jeho záľuby, ktoré sú aj často krát aj jeho prácou, patrí dobrá hudba, kvalitné filmy a rád sa trendovo oblieka. Medzi jeho vášne patrí aj cestovanie, mal možnosť navštíviť už množstvo krajín rôznych kontinentov. Vzhľadom k jeho mladému veku dosiahol už množstvo úspechov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde jeho perfektnú angličtinu a intenzívny vzťah k hudbe ocenila hudobná stanica MTV. Na Slovensku sme ho mali možnosť vidieť v troch sériách šou Slovensko hľadá Superstar a objavil aj ako moderátor Let’s Dance – Tanečnej horúčky. V boji proti rakovine prsníka sa angažuje od roku 2005, kedy sa stal tvárou projektu Avon proti rakovine prsníka.

Ako si trávil leto? Kde a s kým si bol na dovolenke?

Leto musí byť pri mori, pod slnkom a s príjemnými ľuďmi. Toto leto bolo obdobné s tým minulým, zmenili sa destinácie, obsadenie ostalo to isté. Bol som teda s rodinou a potom aj s kamarátmi.

Si známy svojim vzťahom k móde. Odkiaľ čerpáš módnu inšpiráciu? Čo by si si na seba určite neobliekol?

Výhodou je možno to, že s módou pracujem a naďalej som „nákupcom” pre jeden obchod. Čo znamená, že niekoľko krát do roka vyberám kolekcie, ktoré sa neskôr budú predávať. Trendy teda vidím najmenej pol roka dopredu… A potom sa snažím vidieť aspoň pár prehliadok na módnych týždňoch v Miláne a ostatné si pozriem na internete, aby ma nič neprekvapilo.

Vyskúšal si si aj pôsobenie v módnom priemysle ako manažér pre módny butik. Čo ťa na tejto práci baví?

Psychológia ľudí pri nakupovaní luxusných značiek. Aspoň na Slovensku ide o niečo nepredvídateľné!

Slovensko ťa pozná predovšetkým z televíznych obrazoviek. Ako si spomínaš na svoje pôsobenie v megaprojekte Slovensko hľadá Superstar?

Bol to pre mňa, ale aj pre mojich kolegov Adelu a Pyca prvý veľký televízny projekt, na ktorom sme vyrastali. Všetko bolo nové, šialenstvo neočakávané, reakcie, aké sme nezažili… Vedeli sme, že sa rodí niečo veľké, bolo to vzrušujúce.

Budeš sa podieľať aj na česko-slovenskom pokračovaní?

Tak veľmi čiastočne. Bol som sa pozrieť na jednom z castingov, kde som pôsobil v prvej hodnotiacej komisii, cez ktorú musia účinkujúci prejsť, ak sa chcú prepracovať pred porotu. A zároveň prepožičiam môj hlas novej Superstar a teda ma v tejto najnovšej bude chvíľami počuť.

Nedávno si ako jediný novinár zo Slovenska, mal možnosť robiť exkluzívny rozhovor pre AVON s hollywoodskou herečkou Courtney Cox, pri príležitosti uvedenia jej novej vône Spotlight od AVONu. Aký to bol pocit, rozprávať sa s úžasnou Monikou z Priateľov?

Myslím, že počas každého rozhovoru s niekým známym si dokážem zachovať rozvahu a pokoj, predovšetkým sa snažím počúvať a reagovať na odpovede, premýšľam aké ďalšie otázky pridať, aby som sa s rozhovorom dostal tam kam potrebujem… Samozrejme, jemne roztrasený hlas je vždy prítomný pri prvej otázke, ale na to sa rýchlo zabudne a potom to ide akosi samo: nemám rád naškrobené rozhovory, keď si človek pripraví desať otázok, položí ich a odíde. Rád sa zhováram a na zhováranie sa bola Courtney výbornou spoločníčkou!

Ako na teba zapôsobila?

Samozrejme ako človek, ktorý si veľmi stráži svoje súkromie a predovšetkým rozmýšľa nad tým, čo hovorí. Kým pri rozhovore bola veľmi sústredená a často aj dosť vážna, po rozhovore a počas následnej koktailovej party bola milá, usmievavá a zhovorčivá, rovnako ako jej manžel herec David Arquette, s ktorým sa príjemne spomínalo na jeho nakrúcanie na Slovensku…

Uvidíme ťa v nejakých nových televíznych projektoch, alebo si definitívne vymenil mikrofón za pero dramaturga a scenáristu?

Žiadna výmena sa nekoná. Pre mňa ako moderátora je zaujímavé vyskúšať si aj iné televízne disciplíny. Dokážem tak lepšie posúdiť zodpovednosti jednotlivých ľudí a ich úlohy v rámci jednotlivých projektov.

Akým profesijným aktivitám sa momentálne venuješ?

Moderujem, vyberám oblečenie, píšem články do časopisov…

Máš kariéru, ktorú by ti mnohí mohli závidieť. Aké sny by si si chcel v živote ešte splniť?

Neviem, či ešte mám nárok na nejaké sny. Mnohé z tých mojich sa mi aj splnili a som veľmi rád, že som v živote zatiaľ dosiahol to, čo som dosiahol a hlavne videl to, čo som mal možnosť vidieť.

Si veľmi aktívny človek. Aké máš plány do budúcnosti?

Pracovať na zaujímavých projektoch a cestovať. To prvé mi umožňuje to druhé…

Bulvár o tebe popísal mnoho zlých aj dobrých vecí. Ako by si sa opísal ty ako osobnosť?

Čo píše bulvár často prekvapí aj mňa. Ale už dávnejšie som si povedal, že nemá cenu sa obhajovať, vysvetľovať, že to tak možno nie je… Ja som, myslím, nedostatočne ambiciózny človek, ktorý reaguje podráždene, ak je presvedčený, že veci môžu úplne jednoducho fungovať a oni nefungujú!

Aký film alebo kniha Ťa v poslednej dobe zaujali?

V poslednej dobe má potešia také, od ktorých nič neočakávam. Pri knihách sa dosť často sklamem, lebo idem po odporúčaniach iných a pri filmoch, nuž poviem tak, aj „blbosť“ poteší. Hangover bola toto leto komédia, ktorú som pozeral užasnutý… Nič zložité, ale vtipné. V kine ide u mňa o oddych…

Čo najradšej robíš, ak sa ti podarí nájsť si voľný čas len pre seba?

Cestujem. Jednoznačne. Nové miesta a krajiny a ľudia ma neskutočne dobíjajú energiou.

Aký je tvoj vzťah k rodnému Trebišovu?

Rodné mesto, na ktoré nedopustím, aj keď práve som si uvedomil, že ešte pár mesiacov a mimo toho mesta som prežil dlhšie ako tam v detstve! Starneme… Je to pekné mesto, aj keď v porovnaní s mnohými inými mestami na Slovensku napríklad, čo sa týka vzhľadu, dosť nekoncepčné. Mám pocit, že pri každom mojom návrate objavím na hlavnej ulici ďalšiu budovu, ktorá sa tam nehodí, vyčnieva do chodníka a so slovom architektúra nemá nič spoločné. Najradšej mám potom park, ale aj tam trvá rekonštrukcia a jeho obnova neskutočne dlho a skôr mám pocit, že aj to, čo bolo zrekonštruované chátra a pri tom má to miesto históriu aj svoj pôvab. Na druhej strane chápem, že ekonomická situácia východu neumožňuje taký postup prác ako možno v mestách, kde je priemysel. Predsa len, ešte stále sa v rámci Slovenska na ten región zabúda… A asi som sa už veľmi rozpísal…

Rád cestuješ. Neplánuješ dlhodobejšie pôsobiť v zahraničí? Ak by si si mohol vybrať, v ktorej krajine by si chcel žiť a prečo?

Rád by som pobudol aj dlhší čas v zahraničí, ale už by to muselo byť prepojené s nejakou prácou. A potom by to bolo asi jedno. Aj keď severnejšie ako Slovensko by som len nerád šiel. So zimou mám celoživotný problém a trochu si nevyhovujeme…

Čo by si urobil ak by si vyhral v lotérii milión eur?

Kúpil si väčší byt v Bratislave a starý rozpadnutý domček s malou izbou niekde na skale nad morom, Taliansko, Španielsko… A asi by som si aj na to musel zobrať úver, to by asi nestačilo.

Ako sa staráš o svoje zdravie? Cvičíš, zdravo sa stravuješ? Máš nejaké zlozvyky?

Snažím sa cvičiť, ale mňa to láka v etapách. V lete bola etapa „necvičím, len sa prepchávam“. Jeseň bude musieť byť teda o cvičení. Sem tam joga, masáž. Stravujem sa zdravo, aj výsledky krvi tak hovoria. Mám jeden zlozvyk, ktorého sa chcem zbaviť, aj keď si to už neviem ani predstaviť, ale sem tam mi ten zlozvyk príde odporný…dobrý začiatok. A ešte rok bojujem s alopéciou, vypadávaním vlasov, odbúravam stres a chodím po rôznych vyšetreniach… Zatiaľ bez výsledku…

Prečo si sa zapojil do projektu AVON proti rakovine prsníka? Bola to z tvojej iniciatívy alebo ťa niekto oslovil? Zmenilo ťa to v niečom?

Myslím, že je to jeden z mála projektov, ktorý celoplošne oslovuje ľudí na Slovensku. Ktorý je viditeľný a transparentný. Bol som oslovený, či by som do niečoho takého išiel a neváhal som. Veď prevencia nádorových ochorení je veľmi dôležitá a jeden nikdy nevie. Radšej si dávať na seba pozor. A hlavne aj na svoje telo. Ak ako tváre podporujeme práve to, že sa človek na chvíľu zastaví a začne premýšľať nad svojim zdravím, je to dobré. A keby mi niekto dávno povedal, že aj muži môžu mať rakovinu prsníka, tak ho vysmejem. Teraz už viem, že môžu. Kampaň teda aj mne otvorila oči. Dala možnosť stretnúť sa s dámami, ktoré nad touto chorobou zvíťazili a neboja sa o nej hovoriť. Nehovoriac o tom, že ako tváre kampane sme jedna rodina a ako náhle mám nahlásený termín, keď sa stretávame na jednom mieste, teším sa, lebo pre mňa sú to všetko ľudia, ktorých si vážim… A ktorých slovo má aj u mňa patričnú váhu…