Rozhovor s Alenou Heribanovou

Alena Heribanová sa stala známou a obľúbenou osobnosťou ako moderátorka a hlásateľka v Slovenskej televízii. Rodáčka z Piešťan vyštudovala v Bratislave na Univerzite Komenského slovenčinu a angličtinu a svoje akademické vzdelávanie ukončila získaním doktorandského titulu.

Po úspešnom absolvovaní konkurzu na hlásateľku v bývalej Československej televízii sa stala jednou z najznámejších televíznych tvárí na Slovensku a v terajšej STV pôsobí nepretržite až do súčasnosti. Popritom bola autorkou a spoluautorkou rôznych projektov ako napr. televíznych programov Siesta, Babinec a Anjeli strážni. Bohatá jazyková znalosť jej pomohla na autorských a moderátorských pozíciách v rôznych zahraničných projektoch. Bola tvárou viacerých reklamných kampaní a od roku 2001 sa aktívne angažuje aj v boji proti rakovine prsníka prostredníctvom projektu AVON proti rakovine prsníka. V súčasnosti sa okrem prípravy a moderovania relácie Anjeli strážni venuje práci v umeleckej agentúre Herial. Je vydatá a s manželom Jozefom majú dve dcéry Tamaru a Barbaru.

Ako ste trávili Veľkú noc? Ste zástankyňou tradičnej šibačky a oblievačky?

Ani veľmi nie – a tohtoročný Veľkonočný pondelok som trávila v štúdiu, kde sme spolu s Martinom Nikodýmom robili vizuály a upútavky na nový televízny projekt Moja naj kniha. Takže v kostýmoch Harryho Pottera, princeznej a ďalších knižných hrdinov som mokla skôr v parochniach a úzkych korzetoch pod svetlami.

Prečo ste si po skončení vysokoškolského štúdia vybrali práve hlásateľskú pozíciu? Čím Vás lákalo toto povolanie?

Nebolo inej šance, skončila som štúdium a angličtina sa vyučovala na dvoch bratislavských gymnáziách – bolo to obsadené a oznam na konkurz visel priamo na dverách školy. Zdalo sa mi to jednoduchšie.

Ste zakladateľkou a spolumajiteľkou umeleckej agentúry. Čím Vás práca v nej napĺňa?

Aj to bola vec skôr nutnosti ako slobodnej voľby – pred 6 rokmi bola pozícia programovej hlásateľky zrušená a tak som založila firmu – skôr z existenčných dôvodov. Vtedy som ešte nevedela, že aj moja moderátorská kariéra v televízii bude pokračovať.

Vyhovuje Vám viac práca „za kamerou“ alebo „pred kamerou“?

Jednoznačne pred kamerou.

Vediete aktívny a pestrý život. Čomu všetkému sa venujete?

Pribudlo „moderovačiek“ v zahraničí – takmer celý február a začiatok marca som strávila vo Vancouvri na Zimnej Olympiáde aj Paralympiáde, viac-menej pracovne. Pravidelne moderujem programy v Bruseli, chystám sa do Šanghaja, na EXPO – svetovú výstavu, kde moderujem náš gala program Národného dňa SR. Milujem mojich Anjelov strážnych, ktorých vysielame každú sobotu a samozrejme pripravujeme aj dámske kluby a množstvo iných akcií.

Stíhate sa napriek pracovnému vyťaženiu venovať aj „bežným“ domácim povinnostiam ako vareniu, upratovaniu či žehleniu?

Varím takmer denne, ale domácim prácam sa nevenujem. Ak, tak iba záhradke, kvetom na terase… V domácnosti mi pomáha dlhé roky naša „teta Lila“.

V roku 1995 ste získali televízne ocenenie „Žena obrazovky“, tiež niekoľko nominácii na cenu OTO a podobné ocenenia. Čo pre Vás znamenajú?

Mám z nich radosť, aj keď tú dominantnú radosť mám z práce samotnej. Ale po rokoch je tohtoročná nominácia na OTA celkom pekným úspechom.

Čo považujete za svoj najväčší osobný úspech?

Možno moju vytrvalosť v práci, rodinu, deti…

Ako zvyknete relaxovať? A aké sú Vaše záľuby?

Šport, cestovanie a obyčajný dobrý spánok – to je ten najlepší aktívny aj pasívny relax. A k záľubám možno patrí aj dobrá kniha, drink a stretnutia s priateľmi.

Akú dobrú knihu ste naposledy čítali a odporúčate ju ďalej? Čo Vás v nej oslovilo?

Momentálne čítam aj z profesionálnych dôvodov Jirotkovho Saturnina, to je víťaz knižného televízneho projektu Moja naj kniha v Česku. Ale naposledy ma oslovil Khaled Hosseini s Majstrom šarkanov. To je krásna kniha – svojím príbehom, obrazmi Afganistanu, históriou, hĺbkou ľudskej duše a bravúrnym rozprávačským talentom autora. Odporúčam.

Aký je Váš vzťah k zvieratám? Máte alebo by ste si chceli zadovážiť nejakého domáceho miláčika?

Máme 12 ročného psíka, je to westík Lady – náš rodinný poklad, biely anjel strážny s večným úsmevom, i keď ho vieme na jej tvári prečítať iba my.

Aké vlastnosti si na sebe najviac ceníte a ktoré by ste radšej nemali?

Neviem, asi by to lepšie posúdili iní, ale možno môj optimizmus, ktorý mi pomáha aj v ťažších chvíľach, životná energia, ktorá ma zatiaľ nezradila, zmysel pre spravodlivosť a zdravý rozum – čiže istá racionálnosť v konaní a uvažovaní…

Na aké miesto sa najradšej vraciate a prečo práve tam?

Mám rada Železnú studienku, je zdrojom svetla a čistoty ducha… Ale aj Piešťany sú mi blízke, v lete Neusiedl – sú to miesta, ktoré sú blízko a blízke – majú niečo, čo ma stabilizuje, nech mám akúkoľvek náladu, je tam zdroj zvláštnej sily a pokoja.

Plánujete na leto nejakú exotickú dovolenku alebo uprednostňujete skôr pohodlie domova?

Som rada doma, ale aj nedávno vo Vancouvri bolo fajn. Plánujeme výroby relácií na Cypre, prácu všelikde po svete a dovolenku asi strávime niekde v prenajatom domčeku na brehu Jadranu.

V súčasnosti sa venujete moderovaniu televíznej relácie STV Anjeli strážni. Kto je vašim strážnym anjelom na Zemi?

Moji najbližší, ale aj zopár priateľov, anjelov na zemi mám viac…

Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali bojovníčkou proti rakovine prsníka?

Prvotný dobrý nápad na podporu boja proti tejto chorobe a solidarita so ženami, ktoré skúsenosť s rakovinou už majú. Ale aj môj osobný príbeh – teta, ku ktorej sme chodievali na prázdniny, zomrela na rakovinu prsníka a veľmi nám chýbala, ale chýbala najmä jej malej dcérke – mojej sesternici Evke. Keď som dostala šancu pomáhať šíriť osvetu a zapojiť sa do kampane, neváhala som ani sekundu. Musíme si pomáhať.

Zmenilo Vás v niečom angažovanie v tejto kampani?

Myslím, že nám to všetkým pomohlo byť lepšími, pokornejšími, ľudskejšími. Kampaň nás dala dohromady ako jednu veľkú rodinu, naučila nás odklínať témy, ktoré boli dlho tabu. Naučila nás pomáhať finančne, ale aj komunikovať s rodinami, ktoré trpia ochorením niekoho z členov rodiny a so ženami na celom Slovensku. Ja osobne chodím medzi tieto ženy na besedy a obdivujem ich chuť žiť. Je to jedna z najdôležitejších premien v mojom živote.