Rozhovor s Marošom Kramárom

Šarmantný muž a vynikajúci herec Maroš Kramár je jedným z najpopulárnejších slovenských osobností. Okrem herectva sa venuje aj spievaniu, moderovaniu a dabingu. V roku 1987 skončil štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne. Pôsobil v divadlách v Brne a v Divadle Andreja Bagara v Nitre. V súčasnosti ho môžeme vidieť či už na divadelných doskách SND v Bratislave alebo v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Treba spomenúť aj jeho úspešné herecké a moderátorské pôsobenie v Prahe. Účinkuje v televíznom seriáli Letiště, v ktorom hrá postavu pilota Václava. V Čechách sa okrem účinkovania v seriáli venuje moderovaniu relácie Zázraky prírody. Vďaka svojmu šarmu a perfektnému spoločenskému prejavu moderoval množstvo významných spoločenských podujatí a divácky obľúbených relácií. Je jedným z najznámejších slovenských oteckov a trojnásobné otcovstvo si užíva naplno. Jeho manželka Nataša je právnička. Maroš Kramár si získal srdcia svojich fanúšikov predovšetkým zmyslom pre humor a veľkou dávkou charizmy.

Pochádzate z umeleckej rodiny a v divadle aj v televízii ste sa objavili už ako malý chlapec. Chceli ste byť odmalička hercom, alebo ste zvažovali aj iné možnosti?

Nič som nezvažoval. Už od malička, od šiestich rokov som hral a vyrastal som v umeleckej rodine, takže to bolo úplne prirodzené. Môj otec hrával a ja som každú nedeľu trávil v divadle a vyrastal som tam. Bola to prirodzená voľba.

Ak by ste mali šancu rozhodnúť sa ešte raz, vybrali by ste si opäť túto profesiu?

Asi áno. Ja som jeden z mála, ktorí robia to, čo ich baví, takže práca je mi aj koníčkom. Sú aj také roboty, ktoré ma až tak nebavia, ale našťastie mám dosť ponúk na to, že si môžem aj vyberať. Väčšinou teda robím to, čo ma baví.

Ako sa pozeráte na súčasnú generáciu hercov na Slovensku?

Je to ako vždy bolo: sú veľmi kvalitní, priemerní aj slabší herci. Mám pocit, že v tomto národe vyrastajú kvalitní herci a je z čoho vyberať.

Ste aj dobrým spevákom, nelákala Vás v začiatkoch aj profesionálna spevácka kariéra?

To by sa mi síce veľmi páčilo, ale ja sám sa necítim byť dobrým spevákom, hoci rád spievam. A to najradšej o polnoci, vo „vínnom sklípku“ a ľudovky. Keby som bol lepším spevákom a mal by som viac talentu, rád by som sa spievaniu venoval, bavilo by ma to.

Je nejaká divadelná alebo filmová rola, ktorá Vám obzvlášť prirástla k srdcu?

Je ich viac, ťažko povedať len jednu či dve. Musí sa tam snúbiť viac vecí: dobrý text, dobrá rola, dobrý kolektív, ktorý na tej hre spolupracuje… Potom, keď je spokojný divák a ešte za to dostanete aj nejaké tie peniaze, je to dobrý pocit. Príjemný je samozrejme, aj potlesk po predstavení.

Cítite sa lepšie na divadelných doskách, kde musíte podať perfektný výkon na prvý krát, alebo v televízii, kde je možné nevydarený záber opakovať?

Každá tá práca je trochu iná, ale mňa baví jedna aj druhá. Baví ma film aj televízia, dokonca aj dabing, keď sa dabuje dobrý film. Ak dabujete dobrého herca, máte možnosť ho sledovať a učiť sa. Čo sa týka divadla, každý herec vám povie, že divadlo je základ, najmä kvôli priamemu kontaktu s divákom. Ja beriem diváka ako spoluhráča, cítim jeho reakciu, či ma počúva alebo či ho to zaujíma. Pri tragikomédiách mám najradšej, keď diváka rozosmejete a potom musíte „šlapať proti prúdu rieky“ a donútiť ho, aby sa už nesmial a aby počúval, lebo teraz prichádza ta „vážna“ časť. A keď sa počas jedného predstavenia podarí odviesť ho od burácajúceho smiechu a premeniť slzy smiechu na slzy smútku, tak je to úplne ideálne.

Aké sú Vaše ďalšie pracovné plány?

Momentálne som rád, že som po dlhej dobe doma. Pokračujeme v Ordinácii v ružovej záhrade. V Čechách robím veľký program o zázrakoch prírody, ktorý mal pôvodne šesť dielov, ale teraz sa vyrába ďalších sedem a stal sa z neho obľúbený program. V Prahe hrám v predstavení Vše o mužích, tu na Slovensku hosťujem v divadle West (Mandarínková izba), v Slovenskom národnom divadle hrám v predstavení Chrobák v hlave, ktoré sa hrá už 20 rokov. Mám nejaké ponuky divadelného charakteru. Práve teraz sa rozhodujem, že do čoho pôjdem.

V seriáli Ordinácia v ružovej záhrade stvárňujete sukničkára a nie práve prívetivého lekára. Aké sú Vaše skúsenosti s lekármi – gynekológmi počas tehotenstva Vašej manželky?

Veľmi dobré. Mali sme dobrého gynekológa, nemôžem sa sťažovať. Len ten posledný krát sme to takmer nestihli. Marko sa narodil veľmi rýchlo, skoro vo výťahu v nemocnici. Tam nám nestihol ani prísť doktor, ktorý bol dohodnutý. Čo sa týka tej postavy sukničkára, ja sám som veľa krát prekvapený, čo všetko musím zahrať. Predtým som zasa bol „sympatický“, keď som hral pilota v Čechách. Tie postavy sa striedajú, našťastie nie sú rovnaké.

Ste jedným z najznámejších slovenských oteckov vďaka tomu, že ste „absolvovali“ materskú dovolenku. Aké to bolo? Aké veci Vás najviac prekvapili a na aké najradšej spomínate?

Už som o tom veľa krát hovoril. Moja „materská“ bola taká skôr vymyslená, kvôli tomu, že sa mi nechcelo skúšať jedno predstavenie v národnom divadle, kde som bol zamestnaný, pretože som vtedy skúšal v iných divadlách. Využil som tento zákon, ktorý mi poradila moja manželka – právnička. Každopádne, stal som sa ďalším dieťaťom mojej mamy a mojej svokry a bolo to veľmi príjemné. Lebo vlastne ony sa starali o naše deti a ja som im pribudol doma.

Ste rád, že ste si otcovstvo „odložili“ až do vyššieho veku ako je bežné?

Som veľmi rád. Má to svoje pre aj proti, ale celkovo si myslím, že tento model je lepší. Užil som si, kým som bol mladý a teraz už nemusím chodiť po diskotékach a teším sa, že môžem byť doma s deťmi. Ale niekedy závidím svojim rovesníkom, ktorí už majú odrastené deti a môžu si užívať „starobu“.

Ste skôr otec, ktorý svoje ratolesti rozmaznáva, alebo ste na nich prísny?

Je to tak 50 na 50.

Prejavujú sa u vašich detí herecké alebo skôr právnické gény?

To ešte neviem, je to ešte skoro povedať. Neviem, čo z nich vyrastie. Nechcú chodiť na klavír, ale takých detí nie je veľa, ktoré radi hrajú. Uvidíme.

Dá sa povedať, že Váš život nie je vôbec stereotypný a v súčasnosti máte veľa povinností na rôznych miestach. Ako zvyknete po namáhavých dňoch relaxovať?

Nemám veľa času na relax a najradšej spím. To je môj relax. A potom jacuzzi, nastavená na dvadsať minút pri 37 stupňoch v záhrade dokáže robiť zázraky. To je to, kedy mi je dobre, kde ma nič nebolí a môžem rozmýšľať o živote.

Aké sny by ste si chceli v živote ešte splniť?

Neviem, mne sa splnilo skoro všetko, ešte aj to, o čom ani nesníval. Jedine ten sen, že by som starobu chcel dožiť niekde pri mori, v teple, v malom domčeku.

Aký darček na Vianoce by Vám urobil najväčšiu radosť?

Najväčšiu radosť mi urobí, že budeme ako rodina spolu, pri stromčeku a že budeme všetci zdraví.

Kde budete tráviť Vianoce a Nový rok?

Na Vianoce budeme doma a Nový rok, to ešte nevieme, je to otvorené.

Dávate si nejaké novoročné predsavzatia?

Ani veľmi nie, keďže ich väčšinou poruším. Jedno predsavzatie, ktoré som takisto porušil a ktoré som rád, že som porušil bolo, keď som minulý rok pred Vianocami prestal fajčiť a povedal som si že od Nového roku začnem fajčiť. Neurobil som tak a doteraz nefajčím.

Prečo ste sa rozhodli podporiť boj proti rakovine prsníka?

Preto, lebo je to podľa mňa zákerná choroba a aj pri našich deťoch si uvedomujem, aké je dôležité, aby boli zdravé. Som rád, že ma oslovili, je to dobrá myšlienka. Podporujem aj iné charitatívne projekty a toto je jeden z mnohých, ktorý sa mi páči.

Ako Vás ovplyvnilo angažovanie sa v tejto kampani?

Som rád, že môžem byť súčasťou takéhoto dobrého projektu a mohutnej kampane, ktorá trvá už niekoľko rokov a je veľmi silno zakorenená medzi ľuďmi.